Blázni a ešte väčší blázni

Autor: Jozef Petka | 20.2.2012 o 14:02 | Karma článku: 6,88 | Prečítané:  779x

Kto je blázon? Ten, kto si myslí, že ku krachu (rozumej: bankrotu, rozkladu, dekonštrukcii) nedochádza. Krach je prirodzenou súčasťou života, pretože bez krachu, prekážok, by sme sa nikde ďalej neposunuli. Krach, prekážky, kríza ukazujú, že niečo nefunguje. Keď odstránime príčinu (nie následok!), môžeme ísť ďalej.

Snáď iba blázon si môže myslieť, že ku krachu nedochádza. Pozrite si reálne štatistiky bankrotov firiem v ekonomike. Niekedy dávnejšie som zaregistroval, že iba 4 firmy z 10 prežijú štyri roky. Po ďalších štyroch rokoch prežijú len ďalšie 4 zo zostávajúcich 10 firiem. Mimochodom, jeden európsky štát skrachoval za posledných 200 rokov 5 krát. Hádajte ktorý.

Snáď netreba zdôrazňovať, že pri krízových situáciach je potrebné riešiť príčiny, nie dôsledky. Ak riešime dôsledky, nie príčiny, budeme sa pravdepodobne ocitať v agónii blížiaceho sa krachu. S oveľa drtivejším dopadom na výsledok - pretože sa neriešili príčiny.

Grécko sa ocitlo de facto v riadenom bankrote. Keby nedošlo k pomoci zo strany EMÚ, boli by v neriadenom. Resp. aby som to preložil ešte raz - Grécko si samé nedokáže pomôcť.

Má v tomto prípade zmysel solidarita voči Grékom? Rozhodne NIE. Alternatíva 1: Dopady krachu súčasného Grécka a investície do "nového" - obnovujúceho sa Grécka by boli nižšie ako u alternatívy 2.

Alternatíva 2: budeme vlievať do poriadne skrachovaného podniku ďalšie a ďalšie peniaze. Toto sa aj deje. Vyvstáva nám ale niekoľko zásadných otázok.

Budú stačiť tieto peniaze k tomu, aby sa Grécko vrátilo na finančné trhy? Bude po týchto výdavkoch na splatenie pôvodného gréckeho dlhu Grécko sebestačné (postaví sa na nohy)? Máme záruku, že sa nám tieto peniaze vrátia? Je solidarita skutočne to, že Gréci si zoškrtajú dôchodky z napr. 1.000 € na 500 € (stále je to omnoho väčší dôchodok ako je u nás). Budú Gréci po tomto sebestační, zachráni ich to? Alebo by bolo lepšie sa spýtať radšej, či po týchto škrtoch budú mať Gréci skutočne na tie výdavky, čo produkujú (je ich príjem na ďaňovej strane taký vysoký, aby si mohli dovoliť tieto výdavky, plus platiť istinu a úroky z prijatých úverov)? (Politikom a eurooptimistom by som dal zároveň otázku - musíme byť naozaj "solidárni," keď nám z EÚ tečú toky - Eurofondy? Najmä, ak na 1 prijaté Euro vynaložíme 90 centov). Je napr. 50 % škrt a umelé udržiavanie lepšie ako prechod k vlastnej mene a devalvovanie vlastnej meny (zníženie hodnoty, čím by sa dokázal štát rýchlejšie vysporiadať s dlhmi)? Ktoré riešenie je horšie? Alebo to je len udržiavanie v smrteľnom finančnom kŕči, ktoré prenáša dlhy na iných veriteľov?

Odpovedali ste na čo i len jednu otázku áno? Hmm.. Alebo sa treba spýtať cui bono? Komu to prospeje? Zachraňovať evidentne krachujúci podnik, francúzske a nemecké banky, za cenu oveľa vyššiu ako by bol prípadný bankrot? Chceme fiškálnu úniu (= zbavenie sa finančnej suverenity, čím zabudnime na štátnu suverenitu, rovno zrušme parlament)? Prečo sme sa zbavili práva povedať NIE?

Nejako sme si zvykli na porušovanie pravidiel. Nikto neplnil Maaschtrichtské kritéria. (Mimochodom, povoľovali 3 % deficit zo štátneho rozpočtu v porovnaní s HDP - úplne haluznou veličinou. V preklade - mohli ste donekončena vytvárať dlh s tým, že možno z neho vyrastieme. Nevyrástli sme.) Nikto neplnil Lisabonskú zmluvu - články o ručení za vlastné dlhy, plus zákaz nákupu dlhopisov členských krajín Európskou centrálnou bankou (ECB). Skutočne si môžeme dovoliť porušovať pravidlá?

Dnes sa dozvedáme ďalšiu perličku - zvažuje sa retrospektívne (v čase dozadu) zníženie úrokov pre Grécko od úverov poskytnutých Úniou a Medzinárodným menovým fondom.

Za posledné dva roky sme si vďaka nezodpovedným a pachltným bankárom zvykli na novinku - dlhopisy štátom nie sú 100 % zaručeným aktívom. Áno, aj štáty sa môžu ocitnúť v defaulte (v krachu). Len to, kua, títo bankári buď zabudli politikom oznámiť. Alebo máme za tým hľadať nejaké zištné dôvody? To tu naozaj už nikto nič negarantuje?

V prípade firmy by bol vyhlasený konkurz, resp. krajnou možnosťou by bolo poslanie krízových manažérov do vedenia tejto firmy (máme tam viac peňazí ako vlastníci, máme teda právo sa podieľať na riadení).

Blázni si ale myslia, že tento skrachovaný podnik sa oplatí držať nad vodou, liečia následok, nie príčinu. Tí istí blázni si myslia, že firmy a štáty nekrachujú. Ešte väčší blázni si myslia, že Grécku pomôže retrospektívne (!!!) zníženie úrokov poskytnutých pôžičiek (a podobné nezmyselné blbosti).

A najväčší blázni (ja, prosím pekne) si myslia, že by bol lepší okamžitý bankrot. Lebo neverím, že sa nám niekedy vrátia z Grécka peniaze. Že si sami budeme musieť požičať peniaze, aby sme mohli požičať iným (to nie je investícia, ani solidarita, to je zvrátenosť!). A že ak príde do krachu ďalší zo štátov EMÚ, tak sa ocitneme v bankrote všetci - budeme dlžiť krížom-krážom každému. A to nepadne na hubu len Grécko, ale aj my. (Samozrejme, ešte pripúšťam fiškálnu supervládu Nemecka a Francúzska - ale poriadne draho zaplatenú.)

 

P.s. tento článok nie je už o Eurovale, ale o spoločnom fungovaní v EMÚ, o základnej logike záchrany (?), a o hľadaní logiky v niečom, v čom logika nie je.

A ešte jedna aktualizácia: 14:03 hod.: Ak si niekto myslí, že 100 miliónov Eur zisku je veľa, nech si pozrie toto. Ja si myslím, že pri týchto obratoch môžu byť banky v strate kľudne aj niekoľko rokov - prežijú to, vytvoria opravné položky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?