V tomto konkrétnom článku Ivan Mikloš odpovedá Richardovi Sulíkovi na fakty ohľadom eurovalov I, II, možných riešení, a jeho "zodpovednej, kompetentnej, zásadovej a konzistentnej pozícii". Žiaľ, ako pri mojom poslednom článku (zhodou okolností tiež na Miklošove "riešenia"), ani teraz nemám nejako veľa času, ale nedá mi zareagovať. Nie z pohľadu politiky, ale odbornosti a názorov. Uvediem fakty:
O zodpovednosti politikov by som v tejto chvíli pomlčal. Nielen Miklošovej, obhajobe samotnej SDKÚ, alebo celkovo európskych politikov. Detto pomlčím pri "fakte," že sme sa nezúčastnili gréckej show v prvom vydaní najmä kvôli politikom SaS. To nech si čitateľ spraví vlastný názor.
Kto, s kým rokoval na európskej úrovni o odmietnutí pôžičky zo SaS? Nezmysel číslo 1. Kto asi tak mal rokovať, kto zastáva posty prvého ministra, ministra financií a zahraničia? Takže si pán minister skryte svoje argumenty o tom, kto mal rokovať. Tu ide o to, akú pozíciu ste mali zastávať.
V ďalšom odseku píše minister o navyšovaní pôžičky a eurovalu. A vyhlasuje, že o tomto nevedel. Tak prečo nebol tak sebavedomý minister, aby ako zástupca maličkého štátu Eurozóny ostro vystúpil na celoeurópskej úrovni? Veď si spomeňme, kto začal otvorene hovoriť na celoeurópskej úrovni o pláne B, o odmietnutí navýšenia? Ak si dobre pamätám, tak to bol úplne iný politik, ktorý nebol narozdiel od ministra ticho. (Mimochodom, tento až hnusne "nezodpovedný" politik z východnej Európy vyvolával mnoho pozitívnych ohlasov v nemeckej tlači.)
Sulík nevníma a podceňuje vážnosť situácie. Nie, pán minister. Jediní, kto podceňuje vážnosť situácie, sú politici, ktorí klamú otvorene svojim voličom do očí. Viac nižšie, o tomto má byť tento článok.
Naplnenie v oblasti privatizácie, cross-party agreementu a kolaterálu. Je iné dať niečo na papier ako možnosť, iné je niekoho tým zaviazať a kontrolovať dodržiavanie. Gréci klamali x- krát, x-krát skrachovali, pred vstupom do eurozóny klamali, klamali aj v nej. Pochybujem, že teraz neklamú. Eurozóna voči nim nevyvodila žiadne sankcie za neplnenie Maachstrichtských kritérii. Presne tých, ktoré sme my museli dodržiavať pri vstupe (systém ERMII).
Priame náklady - 800 mil. Eur, a vyhlásenia za nekorektnú, účelovú, populistickú argumentáciu. Po prvé - jediný, kto nemá dojem, že sú to peniaze vyhodené von z okna ste vy, pán minister. Po druhé, náklady jeho návrhu by neboli oveľa vyššie. Dôvody nižšie.
Vyjadrenia porovnania riadeného krachu Grécka s krízou roku 2008 sa dajú považovať za súkromný názor. Nič iné. Žiadny relevantný fakt.
Aby som to skrátil. Mám pocit, že jediní, kto nevidí problémy - sú samotní politici. Taktiež si pravdepodobne neuvedomujú cenu svojich rozhodnutí. Jedno je súhlasiť so sanáciou a záchranou, ktorá má zmysel. V tom prípade by som vôbec nebol proti. Druhé je nezodpovedne (!) vyhodiť peniaze von oknom.
Grécko má vážne problémy, ktoré musí vyriešiť riadený bankrot. Nič iné. Náklady? Skúste si porovnať Euroval I, a navrhovaný Euroval II. Čiastky, ktoré sa stále zdvojnásobujú.
A problémy Eurozóny - ide o to, že politici hasia niečo, čo je už v plameňoch. Nehasia konkrétne príčiny. Najlepšie to vidno na správaní sa trhov a obchodníkov. Mimochodom, myslím si, že výraz "trhy a obchodníci" minister považuje za nejakú piatu kolóniu, ktorá ani neexistuje. Niečo, čo niekde vysí vo vzduchu, ticho sa o "nich" hovorí... Nie, sú to konkrétni ľudia, ktorí obchodujú na dennej báze, a denne sa rozhodujú, kde investujú peniaze. Ale správajú sa pri tom racionálne a zodpovedne. (Tiež by o tom vedel každý forex-ový obchodník, keďže aj tomuto som sa niekedy tak "trošku" venoval.) Ja neviem, kto by mal mať dôveru politikov a ich riešení, keď ju nemajú ani obchodníci. Keby ju mali, tak sa razatne nezvyšujú rizikové prirážky. A tu je zrkadlo politikov v reálnom čase. To, ktoré nechcú vidieť.
Keby boli niečo intervencie politikov, prípadne ECB platné, a riešenia by boli správne (to znamená, že by došlo k reálnemu riešeniu problémov) - trhy by sa upokojili. Skúste si ale pozrieť prirážky, za ktoré predáva teraz svoje dlhopisy Španielsko a Taliansko. Veľmi veľké ekonomiky, ktoré majú veľmi vážne problémy. A s nimi aj my. Ja si myslím, že je lacnejšie nechať skrachovať tieto ekonomiky, ako do nich stále nalievať nové a nové peniaze, neriešiť príčinu problému (nie jeho následok!), a nakoniec aj tak skrachovať. S omnoho, omnoho väčšími nákladmi a drvivejšími dôsledkami. Čo tak stanoviť a konečne dodržiavať termín "riadený bankrot"?
Tu vlastne vidno nezodpovednosť európskych politikov, vrátane politiky Miklošovej. Trhy týmto pro forma "riešeniam" neveria. Dali by ste svoje súkromné peniaze do dlhopisov týchto štátov? Ja určite nie. A minimálne dvakrát zodpovednejšie by sa mal správať minister. Nech je sebavedomý aj na európskej úrovni. Pretože dnes každý vidí, že problémy pretrvávajú aj napriek "riešeniam" politikov. Riešia nezmyselné veci, vyhadzujú von oknom naše peniaze, a detto, ako som sa vyjadroval vo svojom poslednom článku - zaplatíme to my - občania. Napríklad, aj cez taký nezmysel, ako Mikloš navrhol posledne.
Ide o moju súkromnú reakciu, a vzhľadom na nedostatok času ju nemôžem rozšíriť o ďalšie fakty.
